Obec je vzdialená približne 10 km od Trnavy, cesta autobusom do Trnavy trvá 10 minút. Vzdialenosť centra Bratislavy od Opoja predstavuje 50 km a po diaľnici trvá cesta približne 30 minút.
Chotár obce Opoj sa rozprestiera na úrodnej Podunajskej nížine. Väčšia časť katastrálneho územia sa nachádza na Trnavskej tabuli, ktorá je z geomorfologického hľadiska súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Administratívne obec Opoj patrí do okresu Trnava.
V obci je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1775.
Okolie obce Opoj bolo v praveku vďaka všadeprítomnej vode vhodným miestom na osídlenie. Najstaršími pozostatkami ľudskej aktivity v okolí Opoja sú nálezy zo staršej doby kamennej, z obdobia približne 38 000 rokov. Priamo z katastrálneho územia Opoja pochádzajú prvé nálezy až z mladšej doby kamennej, vymedzenej rokmi 5000 až 3300 rokov pred Kristom. Od roku 550 po Kristovi prenikli na toto územie prví Slovania. V roku 833 vznikol spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva nový štátny útvar Veľká Morava. Tento útvar je mimoriadne dôležitý aj pre poznanie histórie okolia Opoja, pretože práve v tomto období založili Slovania pri Dudváhu veľké nížinné hradisko. Prvá dosiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča, sa spomína “terra Opoy” ako vlastníctvo Bratislavského hradu.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |