Veľký Grob

Obec Veľký Grob sa nachádza na zlome Podunajskej nížiny a Trnavskej tabule. Tieto miesta boli osídlené ľuďmi už v neolite – sídlisko volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry. Taktiež sa našli pozostatky Keltskej osady z 2. – 3. stor. a osady z Veľkomoravského obdobia 8. – 10. storočia. Prvá písomná zmienka o Veľkom Grobe je datovaná do roku 1275, o osade Tarnok do roku 1301.

Koncom 16. storočia sa tu postupne začali usadzovať chorvátski a nemeckí osadníci následkom čoho sa obec začala rozrastať. Bola poddanskou dedinou Svätojúrskeho panstva, od konca 17. storočia panstva Kráľová pri Senci.

Pôvodné obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu, vinohradníctvu, z remesiel prosperovalo tkáčstvo a výšivkárstvo.

V obci sa tiež nachádza neskoro-renesančný kaštieľ – v súčasnosti dom Turcárovcov – z druhej polovice 17. storočia. Spomína sa v roku 1781. Ide o prízemnú budovu s pôdorysom tvaru písmena "L" a dvojtraktovým dispozičným riešením. Vo sa nachádza prebiehajúca pilierová arkáda zaklenutá krížovými klenbami.

Rímskokatolícky kostol Sv. Anny bol v obci postavený v roku 1771 zväčšením pôvodnej barokovej kaplnky. V roku 1775 bol vymaľovaný. Klasicistický obnovený v 1. tretine 19. storočia. Dispozičná schéma jednoloďového priestoru s presbytériom a vstavanou vežou. Fasáda je klasicistická s náznakom portika v priečelí. V kostole sa nachádza orgán, ktorý pochádza jednoznačne z dielne trnavského organára Valentína Arnolda približne z prelomu 18. a 19. Storočia. V kostole sa tiež nachádzajú dva bočné oltáre s podobizňami sv. Jozefa (vľavo) a sv. Jána Nepomuckého (vpravo).

Pri kostole Sv. Anny sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého z obdobia rokoka (pol. 18. storočia)

Kostol evanjelickej cirkvi a. v. bol postavený v roku 1788 ako artikulárny. V roku 1936 bol zbúraný a zároveň nanovo postavený podľa projektu arch. M. M. Harminca s ponechaním barokovo – klasicistickej veže z konca 18. storočia.

Pred I. svetovou vojnou bol Veľký Grob známym výšivkárskym strediskom. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo rozšírené maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk pod komínmi.

V nádherných výšivkách, svojráznom grobskom kroji, maľovaných izbách, pitvoroch i v architektúre starých domov nachádzame prvky slovenského, habánskeho, chorvátskeho i maďarského kultúrneho odkazu svojrázne pretavené do miestneho koloritu. Posledná z ľudových umelkýň, Katarína Brinzová zomrela v roku 1976, jej maľovky sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante i v budove obecného úradu vo Veľkom Grobe. Dom, v ktorom žila a tvorila je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V nedávnej minulosti obec vybudovala materskú školu, dom smútku, obecný úrad a zdravotné stredisko. Výstavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1995. V katastrálnom území obce sa nachádzajú štyri rašeliniská s možnosťou rybárskeho vyžitia.

Podujatia v obci: